Euro: Európsky projekt digitálneho eura sa posunul o ďalší krok dopredu. Hospodársky a menový výbor Európskeho parlamentu podporil pravidlá, podľa ktorých by nová digitálna forma peňazí vydávaná Európskou centrálnou bankou mala fungovať online aj offline, chrániť súkromie používateľov a zároveň neohroziť stabilitu bankového systému.
Digitálne euro opäť ožíva ako jedna z najdôležitejších tém európskych financií. Nejde pritom o ďalšiu kryptomenu v bežnom slova zmysle ani o stablecoin vydávaný súkromnou firmou. Išlo by o digitálnu podobu peňazí centrálnej banky, teda o takzvanú CBDC. Európska únia ju predstavuje ako doplnok k hotovosti a kartovým platbám, nie ako ich náhradu.
Hospodársky a menový výbor Európskeho parlamentu v utorok schválil svoj postoj k balíčku pravidiel pre digitálne euro pomerom 43 hlasov ku 14. Hlasovanie ešte neznamená finálne schválenie celej legislatívy, ale ide o dôležitý politický signál. Európsky parlament tým jasne ukázal, ako si predstavuje základné mantinely budúceho digitálneho platidla.
Spravodajca návrhu Fernando Navarrete Rojas po hlasovaní zdôraznil, že cieľom balíčka je chrániť slobodu občanov rozhodovať o tom, ako chcú platiť. Digitálne euro má podľa něho hotovosť „doplniť, nikdy nahradiť“. Práve táto veta je pre celý projekt zásadná. Európske institúcie sa totiž dlhodobo snažia rozptýliť obavy, že zavedenie digitálneho eura otvorí cestu k ústupu bankoviek a mincí.
Obsah článku:
- Digitální euro má fungovat i bez internetu
- Soukromí má být jedním z pilířů návrhu
- Bez úroků a s limity držby
- Základní služby zdarma, další služby za omezené poplatky
- Do distribuce se mají zapojit banky i regulované kryptofirmy
- Start se čeká nejdříve za několik let
- Evropa zároveň připravuje vlastní stablecoin
- Souboj o budoucnost digitálních peněz
Digitálne euro má fungovať aj bez internetu
Schválený návrh počíta s tým, že digitálne euro bude vydávať Európska centrálna banka a že bude použiteľné v dvoch režimoch. Online platby by fungovali cez účtový systém, podobne ako dnešné digitálne platby cez bankový účet alebo platobnú aplikáciu. Zaujímavejší je ale offline režim.
Offline platby by mali byť založené na lokálnom uložení peňazí v zariadení. Prakticky by sa tak digitálne euro v tejto podobe správalo podobne ako hotovosť. Používateľ by mohol zaplatiť aj bez pripojenia k internetu, ale zároveň by niesol riziko straty. Ak by prišiel o zariadenie, na ktorom má offline digitálne peniaze uložené, o tieto prostriedky by mohol prísť rovnako, ako keď stratí peňaženku s bankovkami.
Práve offline funkcia je jedným z bodov, ktorými sa chce Európska únia odlíšiť od bežných digitálnych platieb. Tie sú dnes spravidla závislé na internete, platobnej infraštruktúre bánk, kartových spoločností alebo technologických firiem. Digitálne euro by malo ponúknuť alternatívu, ktorá bude dostupná aj v situáciách, keď bežné digitálne platby zlyhajú.
Nenechajte si ujsť: TOP 10 krajín s najrýchlejšou adopciou kryptomien
Súkromie má byť jedným z pilierov návrhu
Veľká časť debaty okolo digitálneho eura sa týka súkromia. Kritici CBDC sa obávajú, že digitálna mena centrálnej banky by mohla viesť k väčšej kontrole platieb zo strany štátu alebo inštitúcií. Európsky parlament preto do návrhu zahrnul princípy ochrany súkromia už od samotného návrhu systému.
Podľa schválenej pozície majú byť do digitálneho eura zabudované mechanizmy, ktoré obmedzia spracovanie osobných údajov len na nevyhnutné minimum. Európska centrálna banka by podľa návrhu nemala mať prístup k osobným identifikačným údajom používateľov. Pri transakciách sa počíta aj s využitím pokročilých technológií, ktoré majú umožniť overenie platby bez zbytočného odhaľovania údajov.
To však neznamená, že digitálne euro bude anonymné v rovnakom zmysle ako hotovosť vo všetkých situáciách. Rozdiel medzi online a offline platbami bude pre ochranu súkromia kľúčový. Offline režim má byť hotovosti najbližšie, zatiaľ čo online platby budú musieť fungovať v regulovanom finančnom prostredí.
Bez úrokov a s limitmi držby
Digitálne euro nemá byť investičný produkt ani digitálny sporiaci účet. Podľa návrhu nebude niesť úrok a používatelia na ňom nebudú môcť zarábať. Rovnako tak by nemalo byť zaťažené záporným úrokom. Cieľom je, aby digitálne euro slúžilo na platenie, nie na presun veľkých objemov peňazí z komerčných bánk do centrálnej banky.
Práve preto sa počíta aj s limitmi držby. Každý jednotlivec by mohol držať len určité množstvo digitálnych eur. Konkrétnu hornú hranicu by podľa návrhu stanovovala Európska komisia na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a pravidelne ju preskúmavala. Zmyslom limitov je zabrániť situácii, keď by ľudia vo veľkom vyberali peniaze z bežných bankových účtov a prevádzali ich do digitálneho eura.
Pre firmy majú byť pravidlá ešte prísnejšie. Podniky by digitálne euro nemohli bežne držať ako zostatok. Výnimkou by bolo iba krátkodobé prijatie platieb, napríklad po dobu 24 hodín. Aj tým chce EÚ predísť tomu, aby sa digitálne euro zmenilo z platobného nástroja na alternatívu k bankovým vkladom.
Čítajte tiež: Monero – Kryptomena, ktorá chráni vaše finančné súkromie
Základné služby zadarmo, ďalšie služby za obmedzené poplatky
Návrh počíta s tým, že základné služby spojené s digitálnym eurom budú pre používateľov zadarmo. Bez poplatku má byť napríklad otvorenie účtu, prístup k prostriedkom alebo bežné platby. Offline transakcie majú byť zadarmo úplne.
Poskytovatelia platobných služieb by si mohli účtovať poplatky za nadštandardné služby, ale aj tie by mali byť obmedzené. Návrh počíta so zastropovaním niektorých poplatkov medzi obchodníkmi a poskytovateľmi. Digitálne euro tak má byť bežne použiteľné aj pre ľudí, ktorí nechcú platiť za základný prístup k digitálnym peniazom.
Do distribúcie sa majú zapojiť banky aj regulované kryptofirmy
Digitálne euro by nemalo byť distribuované iba priamo cez Európsku centrálnu banku. Návrh počíta so širším modelom, v ktorom sa zapoja banky, poskytovatelia platobných služieb, inštitúcie elektronických peňazí, pošty a tiež regulovaní poskytovatelia služieb s kryptoaktívami.
To je dôležité aj pre kryptomenový trh. EÚ tým naznačuje, že nechce oddeľovať digitálne euro od vznikajúcej infraštruktúry digitálnych aktív, ale zároveň trvá na tom, aby zapojené subjekty fungovali pod dohľadom a v rámci regulácie.
Väčšina obchodníkov v eurozóne by podľa návrhu mala digitálne euro prijímať. Výnimky by sa týkali napríklad niektorých malých podnikov a živnostníkov, ktorí neprijímajú ani iné digitálne platby. Návrh zároveň rieši aj situácie, keď by obchodník mohl digitálne euro dočasne odmietnuť, napríklad pri výpadku elektriny.
Štart sa očakáva najskôr o niekoľko rokov
Aj keď výbor Európskeho parlamentu návrh posunul ďalej, digitálne euro zatiaľ nie je hotová vec. Európska centrálna banka musí pred prípadným spustením dokončiť technické pravidlá, vybudovať infraštruktúru, vykonať pilotné testy a dohodnúť zodpovednosť jednotlivých aktérov. Až po schválení finálnej legislatívy by nasledovalo minimálne dvojročné obdobie príprav.
Európska centrálna banka začala základy projektu digitálneho eura pripravovať už v roku 2020. Projekt však opakovane narážal na zdržania, okrem iného kvôli neuzavretej legislatíve. Podľa doterajších vyjadrení zástupcov ECB sa reálne spustenie digitálneho eura očakáva najskôr okolo roku 2029.
Európa zároveň pripravuje vlastný stablecoin
Digitálne euro nie je jediný projekt, ktorým sa Európa snaží posilniť svoju pozíciu vo svete digitálnych platieb. Popri verejnom projekte centrálnej banky postupuje aj súkromná iniciatíva Qivalis. Toto európske bankové konzorcium pracuje na regulovanom stablecoine naviazanom na euro.
Qivalis sa v posledných týždňoch rozrástol na 37 členských inštitúcií potom, čo sa k nemu pridalo 25 bánk z 15 krajín. Medzi novými členmi jsou napríklad ABN AMRO, Rabobank, Nordea alebo Intesa Sanpaolo. Konzorcium sídliace v Amsterdame cieli na spustenie stablecoinu v druhej polovici roku 2026.
Predseda dozornej rady Qivalis Howard Davies k projektu uviedol, že nejde len o budovanie platobnej infraštruktúry. Ambíciou je podľa neho vložiť do novej generácie digitálnych peňazí európske princípy ochrany údajov, finančnej stability a regulácie.
Z rubriky recenzie: crypto4me recenzia
Súboj o budúcnosť digitálnych peňazí
Európske iniciatívy prichádzajú v čase, keď trhu so stablecoinmi dominujú tokeny naviazané na americký dolár. Podľa údajov CoinGecko tvoria dolárové stablecoiny drvivú väčšinu trhu. To je pre európske inštitúcie strategický problém. Ak by digitálne financie a blockchainové platby zostali takmer výhradne závislé na doláre, Európa by v novej platobnej infraštruktúre hrala len vedľajšiu úlohu.
Digitálne euro a eurový stablecoin preto nie sú nutne konkurenti. Skôr predstavujú dve rôzne cesty k rovnakému cieľu: posilniť európsku kontrolu nad digitálnymi platbami a ponúknuť alternatívu k americkým platobným sieťam, dolárovým stablecoinom a globálnym technologickým firmám.
Rojas v tejto súvislosti upozornil, že Európa si nemusí vyberať medzi digitálnym eurom a súkromnými platobnými riešeniami. Potrebuje podľa neho oboje. Existujúca infraštruktúra má byť využitá tam, kde to dáva zmysel, a nové štandardy majú byť otvorené bankám, platobným firmám aj inovatívnym hráčom.
Pre bežného používateľa to znamená jediné: digitálne peniaze sa v Európe postupne presúvajú z oblasti debát a pilotných projektov do legislatívnej a technologickej prípravy. Digitálne euro ešte nie je za dverami, ale po poslednom hlasovaní je zase o niečo bližšie k realite.
