Fyzické útoky na majiteľov kryptomien sa v roku 2026 objavujú častejšie než predtým. Podľa novej analýzy spoločnosti Chainalysis zločinci počas prvej polovice roka získali týmto spôsobom viac ako 30 miliónov dolárov. Dáta však zároveň ukazujú, že väčšina pokusov končí bez zaplatenia a blockchainová stopa môže vyšetrovateľom pomáhať ukradnuté prostriedky sledovať. Najväčším ohniskom podobných prípadov je tento rok Francúzsko.
Kryptomenová bezpečnosť už dávno nie je iba otázkou silného hesla, hardwarovej peňaženky alebo ochrany pred phishingom. S rastúcim rozšírením digitálnych aktív sa pozornosť niektorých zločineckých skupín presúva tiež priamo k ich majiteľom. Takzvané „wrench attacks“ využívajú fyzické násilie alebo jeho hrozbu na to, aby obeť prinútili k prevodu kryptomien.
Podľa novej analýzy spoločnosti Chainalysis bolo do konca tohtoročného júna po celom svete zdokumentovaných 46 násilných incidentov súvisiacich s kryptomenami. V rovnakom období minulého roka ich bylo 40. Medzi prípady patria únosy, prepadnutia priamo v domácnostiach alebo držanie obetí ako rukojmí.
Obsah článku:
Viac ako 30 miliónov dolárov. Rekord však zatiaľ padnúť nemusí
Útočníci tento rok prostredníctvom úspešných násilných útokov získali viac ako 30 miliónov dolárov. Pokiaľ by súčasné tempo pokračovalo aj v druhej polovici roka, mohol by rok 2026 prekonať doterajší rekord z roku 2025, keď bolo podobným spôsobom odcudzených približne 58 miliónov dolárov.
Samotné číslo však nevypovedá celý príbeh. Zo 46 zdokumentovaných pokusov v tohtoročnom roku skončilo prevodom peňazí iba 12. Úspešnosť páchateľov tak činila 26 percent. V roku 2025 pritom uspelo 49 percent pokusov a o rok skôr dokonca 67 percent. Hoci teda počet prípadov rastie, pravdepodobnosť, že útočníci skutočne získajú požadované prostriedky, sa výrazne znížila.
Chainalysis zároveň upozorňuje, že dostupné dáta pravdepodobne nezachytávajú všetky prípady. Časť obetí útoky neohlásia a skutočný rozsah problému tak môže byť vyšší.
Ani pri raste počtu incidentov však nejde o situáciu, ktorá by sa týkala bežného držiteľa kryptomien na každom kroku. Samotná Chainalysis upozorňuje, že násilné útoky na majiteľov digitálnych aktív sú v absolutných číslach stále zriedkavé. Podiel nelegálnej aktivity navyše zostává podľa firmy malý v porovnaní s legitímnym využívaním kryptomien.
Mohlo by Vás zaujímať: Rozhovor s Lucienom Bourdonom z Trezoru
Zločinci si obete často vyberajú vopred
Analýza ukazuje, že samotní páchatellia násilia nemusia byť technologicky príliš zdatní. Organizácia útoku však môže byť podstatne sofistikovanejšia.
Chainalysis situáciu popisuje tak, že postup páchateľov býva pomerne amatérsky v okamihu samotného násilia, ale profesionálnejší pred ním aj potom. Obete sú často vytipované na základe uniknutých databáz, informácií zverejnených na sociálnych sieťach alebo údajov získaných od ľudí z ich okolia. Samotné prepadnutie potom môžu vykonať menej skúsené skupiny najímané prostredníctvom komunikačných aplikácií.
Práve to posúva otázku bezpečnosti kryptomien za hranice zabezpečenia samotnej peňaženky. Pre majiteľov väčšieho množstva digitálnych aktív môže byť rovnako dôležité, koľko informácií o svojom majetku zverejňujú a či možno ich blockchainovú aktivitu jednoducho spojiť s ich skutočnou identitou.
Stále častejšie sa navyše terčom nestávajú len samotní držitelia kryptomien. Podľa Chainalysis tvoria rodinní príslušníci a ďalší blízki ľudia približne štvrtinu až tretinu tohtoročných prípadov. Páchatellia ich využívajú ako prostriedok nátlaku na skutočného majiteľa aktív.
Francúzsko sa stalo hlavným ohniskom útokov
Najvýraznejší nárast zaznamenáva Francúzsko. Chainalysis do polovice roka evidovala 30 verejne známych prípadov, zatiaľ čo za celý rok 2025 ich bolo 19. Údaje francúzskych úradov sú ešte výrazne vyššie.
Minister vnútra Laurent Nuñez na konci júna uviedol, že úrady počas prvej polovice roka zaznamenali 77 prípadov únosov, zadržiavania, vydierania alebo pokusov o podobné trestné činy spojené s kryptomenovým sektorom. Za celý rok 2025 Francúzsko evidovalo 45 podobných prípadov.
Francúzska vláda preto rozširuje bezpečnostné opatrenia pre ľudí pôsobiacich v kryptomenovom sektore. Súčasťou systému je rýchlejšia identifikácia ohrozených osôb, zdieľanie informácií medzi bezpečnostnými zložkami a kryptomenovými firmami i užšia koordinácia pri vyšetrovaní organizovaných skupín. Podľa francúzskych údajov viedli doterajšie zásahy približne k dvesto zatčeniam.
Za prudkým nárastom vo Francúzsku pritom podľa Chainalysis nemusí stáť samotné rozšírenie kryptomien, ale predovšetkým únik citlivých osobných údajov.
Čítajte ďalej: Anycoin recenzia
Páchateľom pomohly uniknuté informácie o investoroch
Jednou z hlavných príčin tohtoročného francúzskeho vývoja má byť údajné zneužitie databáz tamojšej daňovej správy. Francúzsky daňový úradník mal neoprávnene získať informácie o majetnejších investoroch do kryptomien a následne ich predať ľuďom napojeným na kriminálne prostredie. Údaje mali zahŕňať napríklad mená, adresy, telefónne čísla, daňové informácie alebo informácie o držaných aktívach.
Ďalší incident sa týkal spoločnosti Waltio, ktorá pomáha užívateľom s daňovými priznaniami súvisiacimi s kryptomenami. Firma v januári oznámila bezpečnostný incident týkajúci sa údajov približne 50 tisíc užívateľov.
Waltio následne upresnilo, že útočníci nezískali súkromné klúče, adresy peňaženiek, bankové údaje ani informácie umožňujúce priamo previesť kryptomeny. Unikli však napríklad e-mailové adresy a údaje o hodnote niektorých kryptomenových pozícií, ktoré môžu zločincom pomôcť vytipoať potenciálne majetné obete. Firma zároveň zdôraznila, že incident nesúvisel s napadnutím blockchainu alebo Web3 protokolu, ale s tradičnou databázovou infraštruktúrou.
Práve kombinácia podobných únikov dát, verejných príspevkov na sociálnych sieťach a ďalších dostupných informácií môže páchateľom umožniť vytvárať zoznamy potenciálnych cieľov.
Blockchain môže byť pre páchateľov zároveň slabinou
Sposôb, akým páchatellia s odcudzenými kryptomenami následne nakladajú, sa výrazne líši. Niektorí posielajú prostriedky prakticky bez snahy zamaskovať ich pôvod priamo na centralizované kryptomenové burzy. To môže byť pre vyšetrovateľov výhodné, pretože regulované platformy využívajú overovanie identity zákazníkov a môžu podozrivé prostriedky zmraziť.
Skúsenejšie skupiny využívajú decentralizované burzy, blockchainové mosty a presúvanie aktív medzi jednotlivými sieťami. Najsofistikovanejšie prípady podľa Chainalysis ukazujú tiež väzby na širšiu infraštruktúru organizovaného zločinu a špecializované služby používané k praniu peňazí.
Práve tu sa však prejavuje vlastnosť kryptomien, ktorá môže kriminalistom pomôcť. Prevody na verejných blockchainoch vytvárajú dohľadateľnú transakčnú stopu. Aj keď páchatellia prostriedky niekoľkokrát prevedú alebo vymenia za iné aktíva, analytické nástroje môžu sledovať ich ďalší pohyb a prepájať jednotlivé peňaženky.
Chainalysis preto upozorňuje, že vyšetrovanie fyzických trestných činov a blockchainová analytika sa stále častejšie prelínajú. Pre páchateľov, ktorí po útoku pošlú kryptomeny priamo na centralizovanú burzu, môže byť práve transparentnosť blockchainu zásadným problémom.
Pre investorov je hlavnou obranou diskrétnosť
Nové dáta tak nepredstavujú dôvod kryptomenám sa vyhýbať. Ukazujú skôr na ďalšiu oblasť bezpečnosti, ktorú musia najmä ľudia s väčšími portfóliami brať do úvahy podobne ako majitelia iného hodnotného majetku.
Popri bezpečnom uložení privátnych kľúčov odporúča Chainalysis predovšetkým nezverejňovať veľkosť vlastného portfólia, obmedzovať prepojenie skutočnej identity s verejnými blockchainovými adresami a venovať pozornosť tomu, aké osobné informácie sú dostupné na internete.
Vývoj tohtoročného roka navyše ukazuje dva protichodné trendy. Počet násilných útokov síce rastie, ich úspešnosť však klesla na pouhých 26 percent. Súčasne sa zlepšuje spolupráca polície, kryptomenových firiem a blockchainových analytikov. Bezpečnosť kryptomien sa tak postupne rozširuje z čisto technologickej disciplíny aj do oblasti ochrany identity a fyzickej bezpečnosti – podobne ako u ďalších foriem vysoko hodnotného majetku.
