va dny, několik sálů a debata, která se od Bitcoinu postupně dostává k umělé inteligenci, geopolitice, druhému občanství, dědictví nebo ochraně osobních údajů. Sedmý ChainCamp ukázal, jak se česká a slovenská bitcoinová scéna proměňuje. Zatímco jedna její část hledá cestu k bankám a širší adopci, druhá se stále vrací k původním otázkám soukromí, vlastní kontroly nad penězi a života bez prostředníků.
Je piatok 11. septembra krátko po druhej hodine popoludní a letošný ChainCamp začína trochu inak než v predchádzajúcich rokoch. Do Auly VŠB-TUO v Ostrave-Porube neprichádza bitcoinová komunita len na tradičný sobotný program. Siedmy ročník dostal prvýkrát druhý plnohodnotný konferenčný deň a s ním aj vlastnú tému: Plan B.
Bitcoin je v piatok len jednou časťou omnoho väčšej skladačky. Program beží paralelne v troch sálach a organizátori do neho zaradili zhruba dvadsiatku rečníkov. Hovorí sa o rezidenciách, občianstve, geopolitike, kybernetickej bezpečnosti, majetku aj rodine. Spoločná otázka je jednoduchá: čo môže človek urobiť dnes, aby mal viac možností v okamihu, keď jeho pôvodný plán prestane fungovať?
Od bitcoinu cez zlato až k digitálnej stope
Jedným z prvých blokov je Finančný PLÁN B. Josef Tětek, Aleš Vávra a Marek Brávník tu proti sebe stavajú tri rôzne pohľady na dlhodobé uchovanie hodnoty – bitcoin, fyzické zlato a tradičné kapitálové trhy. Hneď na začiatku tak piatkový program naznačuje, že ChainCamp tentokrát nechce bitcoin prezentovať ako jedinú odpoveď na všetky otázky.
O hodinu neskôr sa program vetví úplne iným smerom. Výskumníčka a popularizátorka umelej inteligencie Sara Polak sa zaoberá tým, čo môže znamenať civilizačná odolnosť v čase, keď ľudia na AI delegujú stále väčšiu časť rozhodovania a fungovania spoločnosti. V susednej miestnosti medzitým Milan „Sodomák“ Půlkrábek prechádza od veľkých civilizačných scenárov k oveľa osobnejšej hrozbe – vlastnej digitálnej stope. Jeho praktický OPSEC sa točí okolo informácií, ktoré po sebe človek zanecháva vo fotografiách, starých profiloch alebo metadátach a ktoré môžu byť vďaka OSINT nástrojom prekvapivo ľahko poskladané dohromady.
A práve tu začína byť zrejmé, čo pod slovom Plan B organizátori myslia. Nejde len o zásobu peňazí na horšie časy. Záložným plánom môže byť aj schopnosť nezanechávať zbytočne mnoho dát, možnosť presunúť rodinu, majetok rozložený medzi rôzne typy aktív alebo aspoň vedomie, aké informácie o sebe človek odovzdáva okolitému svetu.
Čo keď sa problém netýka len peňazí, ale celej rodiny?
Ďalší blok posúva debatu od jednotlivca k rodine. Michal Nýdrle z Invity sa vo svojej prednáške venuje tomu, ako môže vypadať Plan B pre domácnosť s deťmi a či skutočne musí viesť za hranice. Pre samotného človeka sa dá záložný scenár postaviť relatívne jednoducho – akonáhle do neho vstúpi partner, deti, bydlisko alebo podnikanie, počet premenných rýchlo rastie.
Súčasne sa v inom sále dostáva na pódium investor Dan Vořechovský. Jeho téma už smeruje do geopolitiky: čo môžu súčasné konflikty a návrat veľmocenského súperenia znamenať v horizonte piatich až desiatich rokov pre majetok, mobilitu alebo osobnú slobodu. Plan B sa tak počas niekoľkých hodín posunul od voľby investičného aktíva cez ochranu digitálnej identity až k otázke, kde a za akých podmienok vlastne človek chce dlhodobo žiť.
Večer sa tieto motívy ešte viac konkretizujú. Michal Nýdrle sa vracia v paneli o nehnuteľnostiach, kde sa proti sebe stavajú investície v Česku, kúpa v zahraničí a možnosť nedržať kapitál v „tehlách“ vôbec. Viliam Klamarčík z Vexlu medzitým otvára tému osobných dokumentov – občianky a pasu ako citlivých dát, ktorých kópie ľudia často poskytujú oveľa samozrejmejšie, než by zodpovedalo množstvu informácií, ktoré obsahujú.
Piatkový program uzatvára ďalšia nie príliš pohodlná súčasť osobnej suverenity. Advokát Radim Kozub sa dostáva k dedičstvu a ochrane majetku naprieč jurisdikciami. Mať bitcoin, nehnuteľnosť alebo zahraničný účet ešte neznamená mať vyriešený Plan B, ak nikto nevie, čo sa s majetkom stane vo chvíli, keď jeho vlastník zomrie alebo k nemu stratí prístup.
Po prvom dni je tak celkom jednoduché zabudnúť, že ide stále o akciu, ktorá vyrástla predovšetkým okolo Bitcoinu. To sa v sobotu rýchlo zmení.
Mohlo by Vás zaujímať: Top podcasty o kryptomenách
Sobota vracia na scénu Bitcoin
Druhý deň začína tradičnejšie. Po úvodnom slove organizátorov prichádza na hlavnú stage Lubomír Valík s oznámením Partners Banky. Tá sa na ChainCampe objavuje v čase, keď už klientom umožňuje nakupovať a predávať bitcoin priamo vo svojej aplikácii v spolupráci s českým Anycoinom. Bitcoin sa tým dostáva do prostredia, ktoré sa od jeho pôvodnej cypherpunkovej predstavy snáď nemôže líšiť viac – do regulovanej bankovej aplikácie.
Hneď po ňom prichádza jedna z najznámejších tvárí domácej bitcoinovej scény. Jakub „Kicom“ Vejmola tentokrát nevolí technickú tému ani tradičný komentár trhu. Prednáška „Co mi Bitcoin dal a vzal“ je osobnejšou bilanciou vzťahu s technológiou a komunitou, okolo ktorej si počas posledných rokov vybudoval veľkú časť svojho profesného života. Už samotné zaradenie takéhoto vystúpenia medzi prvé hlavné body programu ukazuje, že po rokoch existencie českej bitcoinovej scény prichádza čas nielen vysvetľovať Bitcoin nováčikom, ale aj bilancovať, čo dlhodobé ponorenie sa doňho robí s ľuďmi samotnými.
Nasleduje krst knihy Bitcoin v kapse, na ktorom sa stretávajú Tomáš Krause, Pavla Nýdrle a Kamil Bouška. O chvíľu neskôr sa mikrofónu ujíma Štěpán Uherík z Invity s témou Turbulentný rok na Bitcoine. Program sa tým vracia k aktuálnej kondícii odvetvia – k roku, v ktorom sa vedľa ceny čím ďalej viac riešia regulácia, nové finančné produkty a približovanie bitcoinu klasickému finančnému systému. Poradie hlavného programu potvrdzuje oficiálny harmonogram konferencie.
A potom ChainCamp na chvíľu urobí ostrú odbočku.
Na scénu prichádzajú lekári Miloslav Roček a Roman Prymula s projektom „Longevity as a service“. Prednáška predstavuje koncept preventívnej a regeneratívnej medicíny a je jedným z momentov, kedy je zrejmé, ako široko dnes organizátori pojem osobnej zodpovednosti a dlhodobého plánovania chápu. Bitcoinový program na niekoľko desiatok minút prerušuje téma, ktorá s kryptomenami priamo nesúvisí vôbec.
Môže bitcoin poraziť fiat?
Nasledujúci prednášajúci Juraj Karpiš vracia diskusiu späť k samotným peniazom. Slovenský ekonóm vo svojom aktualizovanom vystúpení „Ako poraziť fiat v (nie príliš slobodnej) súťaži?“ stavia bitcoin do priamej konkurencie so súčasným menovým systémom.
Je to jedna z klasických otázok bitcoinovej komunity, len v roku 2026 už znie trochu inak než pred niekoľkými rokmi. Bitcoin dnes nie je iba alternatívou, ktorá stojí za bránami finančného systému. Stále viac sa doň integruje.
Práve tento rozpor sa počas dňa opakuje v rôznych podobách.
Po Karpišovi dostávajú priestor aj CryptoLadies. Kateřina Kloudová, Pavla Nýdrle a Taťána Turková sa v paneli zameriavajú na ženy v bitcoinovom prostredí – komunite, ktorá bola historicky silne mužská a v ktorej sa časť projektov v posledných rokoch snaží rozšíriť okruh ľudí, pre ktorých nie je prvé stretnutie s bitcoinom spojené predovšetkým s technickým žargónom. Nasleduje krátke oznámenie spoločnosti General Bytes a potom otvorené Q&A s Kicomom, Josefom Tětkom a Janom Kohoutom. Tu sa tiež dobre ukazuje druhá tvár ChainCampu. Popri veľkých témach sú jeho dôležitou súčasťou ľudia, ktorí sa na českej bitcoinovej scéne stretávajú opakovane.
„Nepoznáme našich zákazníkov“
Popoludnie začína na hlavnej stage blokom Anny Vrbasovej z Vexlu. Už jeho názov „Vexl Birthday: 4 Years of Not Knowing our Customers“ je malou provokáciou voči smeru, ktorým sa medzitým vydáva veľká časť kryptomenového trhu.
V regulovanom svete je identifikácia zákazníka samozrejmosťou. Vexl svoju službu postavil na opačnej predstave – umožniť ľuďom nájsť protistranu pre peer-to-peer výmenu bitcoinu bez toho, aby centrálna platforma musela vedieť, kto sú.
Len o chvíľu neskôr pritom na rovnakom pódiu vystupuje Tomáš Najman z Českej národnej banky. Jeho otázka znie: môžu sa stablecoiny stať trójskym koňom krypta do súčasného finančného sveta?
Najman, ktorý sa v ČNB zaoberá digitálnymi financiami, kryptoaktívami a technológiami vo finančnom sektore, obracia pozornosť k časti krypta, ktorá je naopak s tradičným finančným systémom prepojená veľmi tesne. Stablecoiny sa snažia zachovať vlastnosti blockchainových aktív, súčasne však svoju hodnotu typicky viažu na štátnu menu. Sú tak mostom medzi dvoma svetmi, ktoré sa na ChainCampe celý deň striedajú.
Zatiaľ čo sa hovorí o stablecoinoch, o poschodie vedľa sa riešiAfrika
Program je však paralelný, takže nie je možné jednoducho zostaviť jeden súvislý zoznam všetkého, čo sa v Ostrave odohráva. Zatiaľ čo hlavná stage pokračuje, v sále Šrajtofle začína Josef Tětek s prednáškou „Bitcoin v Afrike“.
Tětek vedie Trezor Academy, vzdelávací projekt zameraný na globálny Juh, a jeho blok začína dokumentom o používaní bitcoinu v afrických krajinách. Z českej debaty o cene, daniach či investičných produktoch sa tak pohľad presúva do prostredia, kde môže byť význam kryptomeny spojený skôr s prístupom k finančným službám samotným.
Práve kontrast týchto prednášok dobre ukazuje šírku letošného programu. Bitcoin je počas jedného popoludnia investíciou, technologickou sieťou, nástrojom súkromia i potenciálnou finančnou infrastruktúrou v krajinách, kde časť obyvateľov nemá rovnaký prístup k bankám ako Európania.
A v tom istom vedľajšom sále prichádza o hodinu neskôr možno najvýpovednejší stret celého ročníka.
Čítajte ďalej: Anycoin recenzia
KYC proti NO KYC
Na pódiu si proti sebe sadajú Viliam Klamarčík z Vexlu a Michal Nýdrle z Invity. Názov panelu nič neskrýva: „KYC versus NO KYC“.
Na jednej strane stojí cesta regulovaných služieb, ktoré pracujú s identifikovaným klientom a snažia sa dostať Bitcoin do prostredia použiteľnejšieho aj pre širšiu verejnosť. Na druhej je presvedčenie, že súkromie pri kúpe bitcoinu nie je nepríjemnou prekážkou regulácie, ale jednou z vlastností, ktorú má zmysel aktívne chrániť. Organizátori panel sami predstavili ako stret dvoch zdanlivo nezlučiteľných strategií.
Práve tu sa prepájajú oba dni konferencie.
Piatkový Klamarčík varoval pred ľahkovážnym rozdávaním kópií dokladov. V sobotu diskutuje o modeli, v ktorom pri výmene bitcoinu doklad predkladať vôbec nie je potrebné. Michal Nýdrle deň predtým hovoril o rodinnom Pláne B, teraz stojí na strane regulovanej služby, ktorá sa snaží spojiť vlastnú správu bitcoinových kľúčov s pravidlami európskeho finančného trhu. Na jednom ChainCampe tak vedľa seba existujú dva smery ďalšieho vývoja Bitcoinu. A ani jeden z programu nemizne.
Od budúcnosti peňazí ku kryptoanarchii
Na hlavnom pódiu sa medzitým program posúva k ďalšiemu bloku a prichádza jedna z ekonomicky najzaujímavejších dvojíc dňa: Dominik Stroukal a Juraj Karpiš. Ich spoločná diskusia o peniazoch, ekonomike a budúcnosti posúva Karpišovu dopoludňajšiu tému do širšieho rámca. Nejde už len o to, či môže bitcoin konkurovať fiat menám, ale o to, ako sa premieňa samotné chápanie peňazí a finančného systému.
Nasleduje oznámenie Lubomíra Valíka a Martiny Bacíkovej zamerané na modernú výučbu o peniazoch a Bitcoine a potom dostáva priestor Urza so svojou prednáškou „S láskou k #ne_poslušnosti a (krypto)anarchii“.
Po dni, keď sa Bitcoin objavoval vedľa bankových služieb, stablecoinov, finančného dohľadu a regulovaných poskytovateľov, sa tak hlavné pódium znova vracia k ideovým koreňom časti kryptomenovej scény – k nedôvere voči centralizovanej moci, dobrovoľnosti a osobnej zodpovednosti.
Jedna konferencia, dva rôzne smery
Po dvoch dňoch je ťažké zhrnúť ChainCamp iba ako konferenciu o Bitcoine. Prvý deň začal otázkou, či človek potrebuje záložný plán pre svoj majetok, rodinu, dáta alebo miesto, kde žije. Druhý začal bitcoinom v bankovom svete a skončil kryptoanarchiou, komunitnými projektmi a debatou o trhu.
Medzitým sa stihol objaviť Bitcoin ako konkurent štátnych peňazí, súčasť investičného portfólia, prostriedok pre ľudí bez prístupu k bankám, ale aj technológia, ktorej používanie stále vyvoláva spor o to, koľko osobných informácií by pri tom mal človek odovzdávať.
A práve to možno najlepšie popisuje situáciu, v akej sa bitcoinová scéna v roku 2026 nachádza. Čím bližšie sa Bitcoin dostáva bežnému finančnému systému, tým dôležitejšou sa pre časť jeho komunity stáva otázka, ktoré vlastnosti pri tom nesmie stratiť.
Na jednom pódiu tak môže ráno stáť banka, ktorá pridala bitcoin do svojej aplikácie, popoludní expert centrálnej banky a večer kryptoanarchista. O niekoľko metrov ďalej medzitým prebieha diskusia, či pri jeho kúpe vôbec niekomu ukazovať občiansky preukaz.
Siedmy ChainCamp tak nebol len prehliadkou toho, čo sa okolo Bitcoinu práve stavia. Bol predovšetkým pripomienkou, že spor o to, čomu má Bitcoin vlastne slúžiť, zďaleka nie je u konca.
Čítajte tiež: Trust Wallet recenzia: Ovládnite svoje kryptomeny s dôverou
