Blockchain sa môže v nadchádzajúcich rokoch stať súčasťou infraštruktúry jedného z najväčších finančných trhov sveta. Japonsko pripravuje systém, ktorý by umožnil prakticky okamžité vyrovnanie obchodov s akciami a štátnymi dlhopismi. Zatiaľ čo dnes investor po uskutočnení obchodu čaká na finálny prevod aktív a peňazí až niekoľko dní, nový model by mohol celý proces výrazne urýchliť.
Japonsko chce využiť blockchain k zásadnej modernizácii infraštruktúry svojho kapitálového trhu. Tamojší finančný regulátor, ministerstvo financií a centrálna banka spolu s finančnými inštitúciami pracujú na systéme, ktorý by mohol umožniť vyrovnanie obchodov s akciami a japonskými štátnymi dlhopismi prakticky v reálnom čase.
Podle informácií agentúry Reuters sa má na projekte podieľať japonská Financial Services Agency (FSA), ministerstvo financií, Bank of Japan a súkromné finančné inštitúcie. Pracovná skupina vznikla počas tohtoročného leta a plán vývoja novej infraštruktúry by mal byť pripravený začiatkom roku 2027. Pokiaľ projekt získa potrebné schválenia a vývoj pôjde podľa plánu, systém by mohol byť spustený na začiatku 30. rokov.
Pre blockchain ide o významný posun. Technológia, ktorá bola dlhé roky spájaná predovšetkým s bitcoinom, ethereom a ďalšími kryptomenami, sa stále rýchlejšie presúva priamo do infraštruktúry tradičných finančných inštitúcií.
Obsah článku:
- Investor nakoupí akcii během sekundy. Obchod ale ještě není definitivně hotový
- Co by na tom změnil blockchain?
- Ano, ale bez zrušení klasického finančního systému
- Stablecoiny se mohou stát důležitou součástí nového systému
- Japonsko není samo. Tokenizace začíná zajímat celý finanční svět
- Proč je to důležité pro běžného investora
- Znamená to růst bitcoinu a dalších kryptoměn?
- Japonsko nechce kryptoměnovou revoluci. Chce rychlejší finanční trh
Investor nakúpi akciu v priebehu sekundy. Obchod ale ešte nie je definitívne hotový
Pre bežného investora dnes nákup akcie pôsobí takmer okamžite. Zadá pokyn u brokera, objednávka sa vykoná a cenný papier sa objaví v jeho portfóliu. Na pozadí ale pokračuje samostatný proces vyrovnania, počas ktorého dochádza ku konečnému prevodu cenného papiera a peňazí medzi jednotlivými účastníkmi trhu.
V Japonsku sa štandardné akciové obchody vyrovnávajú v režime T+2, teda dva pracovné dni po uzavretí transakcie. Tento systém krajina používa od roku 2019. U japonských štátnych dlhopisov je súčasný vyrovnávací cyklus kratší a štandardne činí T+1.
Pripravovaná blockchainová infraštruktúra má túto prestávku odstrániť. Podľa Reuters by transakcie mohli byť vyrovnané v reálnom čase a investor by tak napríklad peniaze získané predajom aktíva mohol prakticky okamžite znovu použiť. Reuters zároveň upozorňuje, že Japonsko do budúcnosti zvažuje využitie rovnakej infraštruktúry aj pre medzinárodné prevody peňazí.
Nejde teda len o to, že investor nebude musieť čakať dva dni. Rýchlejšie vyrovnanie môže znížiť množstvo kapitálu, ktorý finančné inštitúcie potrebujú držať kvôli doteraz nedokončeným transakciám, a súčasne obmedziť riziko, že medzi uzavretím obchodu a jeho konečným vyrovnaním nastane problém.
Čo by na tom zmenil blockchain?
Podstatou japonského plánu nie je presun bežných akcií na kryptomenové burzy ani vytvorenie decentralizovanej verzie Tokijskej burzy. Blockchain má fungovať predovšetkým ako technologická vrstva umožňujúca synchronizovať prevod cenného papiera s prevodom peňazí.
Japonská Financial Services Agency už vo februári oznámila podporu experimentu, ktorý skúma využitie blockchainu pre prevody práv k japonským štátnym a podnikovým dlhopisom, investičným fondom a akciám. Súčasťou projektu je aj prepojenie prevodu cenného papiera s platbou prostredníctvom stablecoinov. FSA pri oznámení projektu uviedla, že experiment pripravujú veľké japonské maklérske spoločnosti a megabanky a jeho cieľom je zlepšiť súčasný proces obchodovania a vyrovnania cenných papierov.
Zásadným pojmom je v tomto prípade delivery versus payment neboli DvP. Prevod cenného papiera a zodpovedajúca platba majú prebehnúť súčasne. Buď sa uskutoční obidve časti transakcie, alebo žiadna.
Práve tu môže blockchain ponúknuť jednu zo svojich hlavných výhod. Namiesto toho, aby niekoľko inštitúcií postupne aktualizovalo svoje vlastné databázy a následne medzi sebou overovalo, či boli všetky časti transakcie správne dokončené, môže prevod aktíva a platba prebiehať synchronizovane na prepojenej digitálnej infraštruktúre.
Podľa materiálov japonskej FSA môže okamžitý DvP prevod znížiť vyrovnávacie riziko aj prevádzkovú záťaž finančných inštitúcií. Regulátor zároveň uvádza, že v dlhšom horizonte by podobná infraštruktúra mohla otvoriť cestu aj k obchodovaniu s cennými papiermi 24 hodín denne a sedem dní v týždni.
Nenechajte si ujsť: TOP 10 krajín s najrýchlejšou adopciou kryptomien
Áno, ale bez zrušenia klasického finančného systému
Japonský projekt zároveň dobre ukazuje, ako odlišne dnes veľké finančné inštitúcie premýšľajú o blockchaine v porovnaní s kryptomenovými nadšencami.
Predstava, že by sa akcie Sony alebo Toyoty jednoducho previedli na verejný blockchain a začali fungovať podobne ako bitcoin, je príliš zjednodušená. Japonsko chce využiť niektoré vlastnosti blockchainovej technológie, ale súčasne zachovať regulovaný systém evidencie vlastníctva cenných papierov.
Podľa FSA majú byť prevody práv zaznamenané na blockchaine súčasne premietané do klasických zaknihovaných účtov spravovaných obchodníkmi s cennými papiermi podľa platnej japonskej legislatívy.
Blockchain teda nemá nahradiť súčasný právny rámec. Má modernizovať technickú infraštruktúru, ktorá sa pod ním skrýva.
To je dôležitý rozdiel aj pre investorov. Rozvoj blockchainu vo svete bánk a búrz totiž automaticky neznamená nástup decentralizovaných financií v podobe, v akej ich poznáme z kryptomenového trhu. Naopak môže vzniknúť svet regulovaných blockchainových sietí, do ktorých budú mať prístup len banky, burzy, depozitáre a ďalší schválení účastníci.
Stablecoiny sa môžu stať dôležitou súčasťou nového systému
Veľkou otázkou nie je len to, ako prostredníctvom blockchainu previesť akciu alebo dlhopis. Rovnako dôležité je vyriešiť, čím za neho investor zaplatí.
Ak sa napríklad tokenizovaný dlhopis prevedie počas niekoľkých sekúnd, ale samotná platba následne niekoľko hodín putuje tradičným bankovým systémom, veľká časť prínosu novej technológie mizne.
Preto je zaujímavé, že japonské experimenty počítajú rovnako so stablecoinmi. FSA už vo februári uviedla, že jedným z cieľov demonštračného projektu je prepojiť prevod práv k cenným papierom práve s platbou pomocou stablecoinov.
Japonský regulátor zároveň podporuje ďalšie projekty súvisiace s digitálnymi peniazmi. Vo svojich májových materiáloch napríklad spomína experiment troch najväčších japonských bánk so spoločným vydávaním stablecoinov či projekt zameraný na prevody tokenizovaných bankových vkladov medzi rôznymi finančnými inštitúciami.
Ak sa podarí tokenizovať nielen cenný papier, ale aj peniaze používané na jeho nákup, môže celá transakcia prebehnúť vnútri jednej digitálnej infraštruktúry.
Japonsko nie je samo. Tokenizácia začína zaujímať celý finančný svet
Význam japonského projektu spočíva aj v tom, že nejde o izolovaný experiment. Tokenizácia tradičných finančných aktív sa postupne stává jednou z hlavných technologických tém svetového bankovníctva a kapitálových trhov.
Len krátko pred zverejnením japonského plánu napríklad India podľa agentúry Reuters pripravila svoju prvú emisiu tokenizovaných podnikových dlhopisov. Pilotný projekt má využívať blockchain pre rýchle vyporiadanie a pri nákupe sa počíta s indickou digitálnou menou centrálnej banky.
Podobný vývoj ukazuje, že finančné inštitúcie už neriešia iba otázku, či blockchain vôbec využívať. Čoraz častejšie sa sústreďujú na to, ktoré časti tradičnej finančnej infraštruktúry môže táto technológia skutočne zrýchliť alebo zlacniť.
Prečo je to dôležité pre bežného investora
Z pohľadu drobného investora nie je najdôležitejšou otázkou, či bude raz predaj japonskej akcie vyporiadaný za dve sekundy namiesto dvoch dní. Zásadnejšia je zmena, ktorá prebieha v pozadí.
Blockchain sa postupne posúva od technológie využívanej predovšetkým pre kryptomeny k potenciálnej infraštruktúre tradičných finančných trhov.
Ak sa tento vývoj presadí, môžu byť prostredníctvom blockchainových sietí v budúcnosti evidované alebo prevádzané akcie, dlhopisy, fondy, bankové vklady aj ďalšie tradičné finančné nástroje.
To by mohlo zmeniť nielen rýchlosť vyporiadania, ale aj sposob fungovania kapitálových trhov. Japonská FSA napríklad zvažuje, že by blockchain mohol okrem samotných transakcií automatizovať aj výplatu dividend alebo splácanie istiny a úrokov u dlhopisov.
V dlhšom horizonte regulátor pripúšťa aj možnosť nepretržitého obchodovania, čo by odstránilo časť obmedzení spojených so súčasnou prevádzkovou dobou búrz a ďalších finančných inštitúcií.
Čítajte ďalej: Anycoin recenzia
Znamená to rast bitcoinu a ďalších kryptomien?
Pre kryptomenových investorov môže byť lákavé interpretovať japonskú správu ako ďalšie potvrdenie víťazstva bitcoinu a kryptomien. Tak jednoduchá súvislosť ale neexistuje.
Finančné inštitúcie môžu blockchain využívať, aj keď nepotrebujú bitcoin, ethereum alebo inú verejne obchodovanú kryptomenu. Regulované finančné systémy môžu fungovať na samostatných blockchainových sieťach a ako platobný prostriedok používať napríklad stablecoiny alebo tokenizované bankové vklady.
Správa preto nepredstavuje priamy dôvod, prečo by mala cena bitcoinu rásť.
Pre celý kryptomenový sektor je ale dôležitá z iného dôvodu. Technológia, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi mnohými tradičnými finančnými inštitúciami vnímaná s veľkou skepsou, sa postupne stáva súčasťou ich vlastných modernizačných plánov.
A práve tokenizácia tradičných aktív sa môže stať jedným z najväčších spojovacích článkov medzi svetom kryptomien a klasických financií.
Japonsko nechce kryptomenovú revolúciu. Chce rýchlejší finančný trh
Najzaujímavejšie na celom japonskom projekte je nakoniec jeho pragmatickosť. Nejde o nahradenie burzy decentralizovanými financiami ani o presun Tokijskej burzy do sveta kryptomien.
Japonsko chce vziať jednu z hlavných technologických myšlienok blockchainu – možnosť rýchlo a synchronizovane prevádzať digitálnu hodnotu – a využiť ju vnútri silno regulovaného finančného systému.
Ak sa plán podarí dotiahnuť do praxe, mohol by investor v budúcnosti predať japonskú akciu a získať prostriedky prakticky v tom istom okamihu. Súčasne by sa mohli automatizovať niektoré procesy, ktoré dnes vyžadujú spoluprácu niekoľkých inštitúcií a systémov.
Technológia známa predovšetkým vďaka bitcoinu by sa tak mohla stať niečím, s čím sa stretnú milióny investorov, aj keď nikdy nevlastnili jedinú kryptomenu.
A pre dlhodobý význam blockchainu môže byť práve tento nenápadný presun do zákulisia klasických financií podstatnejší ako ďalší rekord ceny bitcoinu.
Nenechajte si ujsť: MadisonSix
