Jedna z najväčších dlhodobých technologických hrozieb pre Bitcoin sa posunula z oblasti teórie o krok bližšie k praktickému riešeniu. Výskumník spoločnosti StarkWare vykonal na hlavnej bitcoinovej sieti transakciu navrhnutú tak, aby odolala útoku dostatočne výkonného kvantového počítača. Experiment je dôležitý predovšetkým tým, že nevyžadoval zmenu súčasných konsenzuálnych pravidiel Bitcoinu. Zároveň však rozhodne neznamená, že je najväčšia kryptomena pred kvantovou hrozbou v bezpečí.
Obsah článku:
- Mohlo by Vás zaujímať: Ako si vybrať správnu burzu pre obchodovanie svojich kryptomien?
- Prečo by kvantový počítač mohol Bitcoin ohroziť
- Nie všetky bitcoiny sú kvantovej hrozbe vystavené rovnako
- V hre môžu byť aj staré bitcoiny pripisované Satoshimu Nakamotovi
- Ako fungovala prvá „kvantovo bezpečná" bitcoinová transakcia
- Transakciu musel prijať ťažiar MARA
- Bitcoin tým kvantovo bezpečný nie je
- Najväčším problémom nakoniec nemusí byť technológia, ale dohoda
- Kvantové počítače zatiaľ Bitcoin neohrožujú. Čas na prípravu ale nie je nekonečný
Čo by sa stalo, keby vznikol počítač schopný počas krátkeho času prelomiť matematiku chrániacu bitcoinovú peňaženku? Otázka, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi pripomínala skôr námety na sci-fi, dnes zamestnáva kryptografov, vývojárov blockchainov aj veľké technologické spoločnosti.
Práve v tejto oblasti teraz prišiel významný experiment. Spoločnosť StarkWare oznámila, že 26. augusta 2026 byla na bitcoinovom mainnete vyťažená prvá transakcia využívajúca jej metódu Quantum-Safe Bitcoin. Za riešením stojí výskumník Avihu Levy, ktorý koncept zverejnil tohto roku na jar.
Dôležitý je predovšetkým jeden detail – kvôli experimentu nebolo nutné meniť základné pravidlá Bitcoinu ani vykonať fork celej siete.
Mohlo by Vás zaujímať: Ako si vybrať správnu burzu pre obchodovanie svojich kryptomien?
Prečo by kvantový počítač mohol Bitcoin ohroziť
Bezpečnosť bitcoinu stojí okrem iného na kryptografii s verejným a súkromným kľúčom. Súkromný kľúč funguje zjednodušene ako tajné heslo umožňujúce majiteľovi s bitcoinom nakladať. Z neho možno odvodiť verejný kľúč, opačný postup je však pri použití súčasných počítačov prakticky neuskutočniteľný.
Práve na tejto asymetrii je založená bezpečnosť digitálnych podpisov, ktoré preukazujú, že s mincami skutočne nakladá ich oprávnený majiteľ.
Dostatočne výkonný kvantový počítač by však mohol situáciu zmeniť. Pomocou takzvaného Shorovho algoritmu by teoreticky mohol z verejného kľúča získať zodpovedajúci súkromný kľúč výrazne rýchlejšie než klasické počítače. Útočník by následne mohol vytvoriť platný digitálny podpis a bitcoin previesť, aj keď by skutočný majiteľ transakciu neautorizoval.
Neznamená to, že možno niečo podobné urobiť dnes. Ani súčasné najpokročilejšie kvantové počítače nemajú výkon a stabilitu potrebnú na praktické prelomenie bitcoinovej kryptografie.
Hrozbu však technologický svet berie dostatočne vážne na to, aby sa pripravoval s predstihom. Americký National Institute of Standards and Technology už v roku 2024 dokončil prvé tri štandardy postkvantovej kryptografie a organizácia vyzvala, aby s prechodom na nové algoritmy začali ešte pred vznikom skutočne nebezpečných kvantových strojov.
Nie všetky bitcoiny sú kvantovej hrozbe vystavené rovnako
Pre pochopenie problému je dôležité rozlišovať medzi verejnou bitcoinovou adresou a samotným verejným kľúčom. U množstva typov bitcoinových adries je verejný kľúč skrytý za kryptografickým hashom a na blockchaine sa odhalí až v chvíli, keď užívateľ mince utrácí. V okamihu odoslania transakcie sa však potrebné údaje zverejnia a transakcia určitý čas čaká v takzvanom mempoole, než ju ťažiar zahrnie do bloku.
Práve toto časové okno by mohol v budúcnosti využiť extrémne rýchly kvantový útočník. Zverejnený kľúč by použil na odvodenie súkromného kľúča a pokúsil by sa vytvoriť konkurenčnú transakciu, ktorá by mince odoslala jemu.
Ešte väčší problém predstavujú bitcoiny, ktorých verejné kľúče už sú na blockchaine dlhodobo viditeľné.
Podľa analýzy spoločnosti Glassnode bol verejný kľúč v čase jej spracovania odhalený približne u 6,04 milióna BTC, teda 30,2 % vtedy vydanej ponuky bitcoinu.
Neznamená to, že je dnes možné týchto šesť miliónov bitcoinov ukradnúť. Ide iba o množstvo mincí, ktoré by boli potenciálne vystavené riziku, pokiaľ by vznikol kvantový počítač schopný z verejného kľúča prakticky rekonštruovať súkromný.
Glassnode rozdeľuje túto skupinu na približne 1,92 milióna BTC vystavených kvôli samotnému typu použitého skriptu a ďalších 4,12 milióna BTC, ktorých verejné kľúče boli odhalené napríklad opakovaným používaním tej istej adresy alebo spôsobom správy prostriedkov.
Neprehliадnite: Top 10 kryptomien pod 1 dolár
V hre môžu byť aj staré bitcoiny pripisované Satoshimu Nakamotovi
Kvantový problém má ešte jeden mimoriadne citlivý rozmer. Medzi starými bitcoinovými výstupmi sa nachádza veľké množstvo mincí uložených pomocou formátu Pay-to-Public-Key, ktorý verejný klúč zverejňuje priamo. Časť týchto bitcoinov pochádza z úplných počiatkov siete a býva spájaná s ranými ťažiarmi vrátane samotného tvorcu Bitcoinu Satoshiho Nakamota.
Ako upozornil CoinDesk vo svojej analýze kvantovej hrozby pre Bitcoin, približne 1,7 milióna BTC sa nachádza na zhruba 20 tisícoch raných Pay-to-Public-Key výstupoch. U časti z nich môže ísť o mince, ku ktorým ich pôvodní majitelia už nemajú prístup.
A práve tu vzniká jeden z najzložitejších budúcich problémov Bitcoinu. Aktívny majiteľ môže svoje prostriedky ešte pred príchodom dostatočne výkonných kvantových počítačov presunúť do bezpečnejšieho systému. Majiteľ strateného súkromného klúča to urobiť nemôže. Ak by teda raz vznikol funkčný kvantový útok, mince, ktoré boli desaťročia považované za stratené, by sa teoreticky mohli znovu dostať do obehu – tentoraz však v rukách útočníka.
Bitcoinová komunita preto rieši veľmi nepríjemnú otázku: mali by byť staré a nezabezpečené mince po určitom termíne zmrazené, alebo by takýto krok odporoval základnej myšlienke Bitcoinu, podľa ktorej sieť nemá nikomu svojvoľne brániť v nakladaní s jeho majetkom? Ani poprední kryptografi sa na odpovedi zatiaľ nezhodujú.
Ako fungovala prvá „kvantovo bezpečná“ bitcoinová transakcia
Experiment StarkWare sa snaží vyriešiť trochu inú časť problému – nie milióny bitcoinov s dávno zverejnenými kľúčmi, ale predovšetkým nebezpečné obdobie pri prevode mincí.
Metóda Quantum-Safe Bitcoin (QSB) pridáva k súčasnému zabezpečeniu ďalšiu vrstvu založenú na hashovacích funkciách namiesto kryptografie eliptických kriviek.
Podľa technického vysvetlenia StarkWare používa riešenie postup označovaný ako „signature grinding“. Pri ňom počítač vopred vykonáva rozsiahle množstvo výpočtov a hľadá špecifickú podobu transakcie spĺňajúcej požadované podmienky. Výsledné zabezpečenie sa tak môže opierať o vlastnosti kryptografických hashov, proti ktorým Shorov algoritmus nepredstavuje rovnaký typ hrozby.
Výpočtovo ide zatiaľ o veľmi nepraktickú metódu. Ako uvádza The Block, vytvorenie jedinej transakcie môže trvať hodiny. StarkWare zase hovorí o nákladoch v ráde niekoľkých stoviek dolárov. Nejde teda o technológiu, ktorú by si užívatelia Bitcoinu začali v najbližších týždňoch zapínať vo svojich peňaženkách.
Čítajte ďalej: Anycoin recenzia
Transakciu musel prijať ťažiar MARA
Experiment mal ešte jednu komplikáciu. QSB používa neštandardný formát transakcie, ktorý bežné bitcoinové uzly automaticky neposielajú ďalej.
Transakcia preto nemohla jednoducho prejsť štandardným mempoolom rovnako ako obyčajná platba. Výskumníci ju predali priamo ťažiarovi prostredníctvom služby MARA Slipstream a spoločnosť MARA ju následne zahrnula do bitcoinového bloku.
Tým sa zároveň ukazuje rozdiel medzi tým, čo bitcoinový protokol skutočne povoľuje, a tým, čo bežné uzly štandardne prijímajú a distribuujú.
Technicky bolo možné QSB transakciu vyťažiť bez zmeny konsenzuálnych pravidiel. Pre masové použitie by však súčasný sposôb bol značne nepraktický.
Bitcoin tým kvantovo bezpečný nie je
Práve tento bod je pre interpretáciu správy najdôležitejší. Úspešná transakcia neznamená, že sa Bitcoin stal odolným voči kvantovým počítačom.
StarkWare samo zdôrazňuje, že QSB je v súčasnej podobe predovšetkým dôkazom, že možno určitú formu ochrany postaviť nad existujúci bitcoinový protokol. Nerieši automaticky milióny mincí, ktorých verejné klúče už boli v minulosti zverejnené, ani neprevádza celú sieť na postkvantovú kryptografiu.
Tiež samotný autor riešenia Avihu Levy podporuje dlhodobejšiu variantu v podobe zmeny bitcoinového protokolu prostredníctvom soft forku.
CEO StarkWare Eli Ben-Sasson prirovnal súčasné riešenie skôr k záchrannej loďke: jeho existencia podľa neho ukazuje, že určitá ochrana je možná, nemala by však byť dôvodom, prečo prípravy na systematickú obranu odkladať.
Mohlo by sa Vám páčiť: recenzia crypto4me
Najväčším problémom nakoniec nemusí byť technológia, ale dohoda
Bitcoin má proti bežným finančným systémom jednu špecifickú vlastnosť. Neexistuje žiadna centrálna spoločnosť, ktorá by mohla jedného dňa jednoducho oznámiť, že od novej verzie všetci užívatelia používajú inú kryptografiu.
Významná zmena vyžaduje koordináciu vývojárov, ťažiarov, prevádzkovateľov uzlov, výrobcov peňaženiek, búrz a nakoniec aj samotných užívateľov.
A práve čas potrebný na takúto migráciu môže byť dôležitejší než odpoveď na otázku, či prvý skutočne nebezpečný kvantový počítač vznikne za päť, desať alebo dvadsať rokov.
Nedávna akademická štúdia Quantum Horizon preto označuje kvantovú hrozbu pre Bitcoin za reálnu, ale zvládnuteľnú. Autori dochádzajú k záveru, že pri včasnom prechode na nové podpisové mechanizmy možno väčšinu problému technicky riešiť. Obtiažnejšou časťou môže byť práve decentralizované rozhodovanie a presun prostriedkov predtým, ako bude nový systém skutočne potrebný.
Kvantové počítače zatiaľ Bitcoin neohrožujú. Čas na prípravu ale nie je nekonečný
Pre bežného držiteľa bitcoinu teda súčasná správa nie je dôvodom na paniku ani na presúvanie prostriedkov.
Neexistuje verejne známy kvantový počítač, ktorý by dnes dokázal bitcoinové súkromné klúče prelomiť. Nikto tiež presne nevie, kedy sa technológia dostane do štádia, keď by niečo podobné bolo možné.
Experiment StarkWare ale ukazuje, prečo sa téma stále častejšie objavuje medzi popredných kryptografov.
U digitálneho aktíva, ktoré má podľa svojich zástancov uchovávať hodnotu desaťročia či stovky rokov, totiž nestačí otázka, či je jeho zabezpečenie dostatočné dnes. Dôležitejšie je, či sa dokáže zmeniť ešte predtým, než technológia, na ktorej jeho bezpečnosť stojí, prestane byť dostatočná.
Prvá kvantovo odolná transakcia na bitcoinovom mainnete zatiaľ túto otázku nevyriešila. Ukázala však, že cesta k obrane nemusí začínať až v chvíli, keď bude kvantový útok skutočne možný.
Mohlo by sa Vám páčiť: Bitcoin čaká na Fed
