Kryptomeny dnes čelia kombinácii geopolitického nepokoja, prísnejšej regulácie a postupného vstupu inštitucionálnych hráčov. Napriek tomu zostávajú témou, ktorá naďalej priťahuje investorov i verejnosť. Jedným z tých, ktorí tento vývoj sledujú z prvej línie, je Miloš Mázor. Pôsobí ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Madison Six, ktorá stojí za platformou Crypto4me.
Táto platforma patrí medzi prvé projekty v regióne, ktoré získali licenciu podľa európskej regulácie MiCA, a ponúka používateľom jednoduchý a regulovaný vstup do sveta digitálnych aktív. Mázor sa dlhodobo venuje témam ako investovanie, diverzifikácia portfólia a vzdelávanie verejnosti v oblasti kryptomien, ktoré podľa jeho slov postupne prechádzajú z role špekulatívneho aktíva na širší investičný nástroj.
V rozhovore vysvetľuje, ako si kryptotrh počínal v časoch globálnych kríz, prečo považuje Bitcoin za relatívne stabilné aktívum a aké chyby investori najčastejšie opakujú. Dotýka sa aj dopadov regulácie, psychológie trhu a úlohy, ktorú môžu kryptomeny zohrávať v osobných financiách v nasledujúcich rokoch.
Neprehliadnite: TOP 10 krajín s najvyšším podielom investorov do kryptomien
V posledných týždňoch a mesiacoch sme boli svedkami série geopolitických udalostí, najmä na Blízkom východe, ktoré ovplyvnili rôzne investície vrátane tých do kryptomien. Aká je podľa vás kondícia kryptotrhu dnes po tomto turbulentnom období?
Myslím si, že kryptotrh sa ukázal ako pomerne odolný. Som zvyknutý na relatívne vysokú volatilitu, takže z môjho pohľadu sa vlastne nič zvláštne nestalo. Trh sa výrazne nepohol. Vnímam ho ako stabilný a nečakal by som žiadne veľké turbulencie.
Ukazuje sa, že ľudia, ktorí držia Bitcoin, ho držia dlhodobo a vedia prečo. Krátkodobé výkyvy na nich už nemajú veľký vplyv. Keď sa pozrieme na posledné roky – COVID, vojna na Ukrajine, vysoká inflácia, energetická kríza alebo súčasné dianie na Blízkom východe – nemyslím si, že by to malo na Bitcoin výrazný dopad. V porovnaní s inými aktívami je jeho cena prekvapivo stabilná.
Skutočne teda považujete Bitcoin za stabilné aktívum?
Áno, považujem. Aj keď sme sa zo svojich nedávnych maxím prepadli niekde okolo 75 000 dolárov, keby mi pred piatimi, šiestimi či ôsmimi rokmi niekto povedal, že Bitcoin dosiahne túto úroveň, neveril by som tomu. Napriek tomu vnímam Bitcoin oddelene od ostatných kryptomien. Dlhodobo podľa mňa slúži ako uchovávateľ hodnoty, hoci musíte počítať s vyššou krátkodobou volatilitou. Do určitej miery môže slúžiť aj ako ochrana pred infláciou, čo sme zažili v posledných rokoch.
Spomenuli ste súčasnú cenu Bitcoinu niekde okolo 70 000 – 75 000 dolárov. Minulý rok však dosiahol historické maximá približne na úrovni 120 000 dolárov. Je možné odhadnúť, kedy by sa mohol na tieto úrovne vrátiť – alebo či sa to stane ešte tento rok?
Ja by som chcel, aby investori uvažovali o kryptomenách dlhodobo. Snažiť sa predpovedať vývoj trhu na horizonte jedného roka je veľmi ťažké a radšej sa do toho nepúšťam. Či sa tento rok dostaneme späť k historickým maximám okolo 126 000 dolárov, je ťažké povedať. Ľudia sledujú takzvaný štvorročný cyklus Bitcoinu, ale otázka je, do akej miery skutočne funguje, alebo či sa nenaplňuje len preto, že o ňom ľudia hovoria.
Investori môžu začať predávať práve v momente, keď očakávajú vrchol, a tým si ten cyklus sami vytvárajú. Osobne si tiež myslím, že súčasná cena okolo 74 000 – 75 000 dolárov nemusí byť dnom tohto cyklu. Technicky je tu ešte priestor na ďalší pokles, možno až niekde okolo 50 000 dolárov. Pre investorov, ktorí Bitcoin ešte nevlastnia a uvažujú o vstupe na trh, to však môže byť príležitosť začať sledovať trh a prípadne nakupovať postupne.
Kto by mal podľa vás do Bitcoinu investovať a aké percento svojho portfólia by mu mal venovať?
Ktokoľvek, kto cíti, že tradičné fiat meny prechádzajú turbulentným obdobím. Inflačná epizóda posledných rokov ukázala, čo inflácia reálne znamená – pri dvoch percentách si ju ľudia takmer nevšímali, pri kumulatívnych tridsiatich percentách je dopad na úspory výrazný. Ktokoľvek, kto sa chce chrániť aspoň čiastočne, by mal zvážiť alokáciu prostriedkov do rôznych ďalších aktív vrátane Bitcoinu.
Ostatné kryptomeny vnímam viac ako špekulatívne nástroje. Čo sa týka veľkosti investície, to je veľmi individuálne. Začínajúci investor to bude riešiť inak než niekto, kto už má diverzifikované portfólio – akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti alebo napríklad drahé kovy. Často sa spomína hranica okolo piatich percent portfólia, ale ja osobne idem nad tento rámec. Záleží na vašom rizikovom profile, príjme a schopnosti tvoriť rezervy. Neexistuje univerzálne ideálne percento.
Ak sa investor rozhodne robiť špekulatívnejšie investície, napríklad do altcoinov, mal by už mať investície inde a pracovať len so sumou, ktorú si môže dovoliť stratiť?
Áno, presne tak. Odporúčam začať vzdelávaním – pochopiť, čo sú kryptomeny, ako fungujú a prečo by do nich niekto chcel investovať. Začal by som vždy Bitcoinom. Ľudia majú často tendenciu chcieť vlastniť aspoň jeden celý Bitcoin, čo dnes nie je pre každého reálne, a tak sa obracajú na altcoiny, kde môžu vlastniť milióny jednotiek. Ale to nie je správny prístup.
Po Bitcoine by som sa časom posunul k väčším projektom z prvej desiatky či pätnástky podľa trhovej kapitalizácie, a to postupne a s dôkladným prieskumom – kto za projektom stojí, ako dlho funguje a čo ponúka. Najprv však musíte pochopiť základy: čo je blockchain, ako fungujú transakcie, kde sa kryptomeny nakupujú a ako ich používať.
V kryptopriestore sú dnes aktívne banky, fondy a regulované spoločnosti, najmä okolo Bitcoinu. Môžeme povedať, že trh je dnes bezpečnejší, než býval?
Záleží na tom, čo presne myslíme pod pojmom „trh“. Samotný Bitcoin je založený na technológii blockchain, ktorá je rovnako bezpečná dnes ako v roku 2009, keď vznikla. Ak však hovoríme o ekosystéme okolo neho – teda službách a spoločnostiach – tam je viditeľný určitý posun. Vstup inštitúcií môže prilákat viac ľudí a zvýšiť dôveru verejnosti.
Požiadavky na spoločnosti poskytujúce kryptoslužby sú dnes v rámci EÚ skutočne vysoké, čo prináša určitú úroveň bezpečnosti – napríklad istotu, že peniaze dorazia tam, kam majú, a že si skutočně môžete kúpiť to, čo chcete. Na druhej strane ani regulácia, ani inštitúcie nedokážu zabrániť cenovým výkyvom. Tie sú súčasťou trhu a budú naďalej. Skôr možno očakávať, že s väčším objemom peňazí na trhu bude volatilita postupne klesať, pretože na výrazné pohyby bude potrebné oveľa viac kapitálu.
Neprehliadnite: Recenzia brokera Tickmill
Akú úlohu hrá podľa vás psychológia investorov, najmä v českom prostredí, kde nemáme tak silnú investičnú tradíciu?
Psychológia hrá obrovskú úlohu. V Česku a na Slovensku sme desaťročia nemali možnosť investovať, takže chýba tá historická skúsenosť, ktorá by sa prenášala z generácie na generáciu. Pre mnohých ľudí investovanie stále nie je samozrejmosťou.
To často vedie k tomu, že ľudia len z odstupu sledujú trh. Povedia si, že niečo je drahé, a čakajú na pokles. Keď však príde 30 či 40-percentný pokles, namiesto nákupu začnú mať strach, že to klesne ešte viac, a nekúpia. Potom sa trh začne dvíhať a oni naskaknú neskoro, často vedení emóciami a médiami. To je klasický efekt FOMO – strach z toho, že niečo zmeškám. Bohužiaľ, to často vedie k tomu, že ľudia vstupujú na trh v najmenej vhodnom momente.
Ako sa dá tomuto správaniu vyhnúť a nastaviť si správnu investičnú stratégiu?
Treba si dať hlavu do poriadku. Trh nikam nezmizne. Je dôležité mať plán, stanoviť si časový horizont a dodržať ho. Ja som si napríklad rozhodol, že svoj Bitcoin nebudem predávať aspoň desať rokov, nech sa deje čokoľvek. Vďaka tomu som prežil niekoľko cyklov – aj vzostupov, aj pádov – a neurobil som žiadne uponáhlené rozhodnutia.
Ak nemáte jasne definovanú stratégiu, môžete podľahnúť panike a predať pri veľkých prepadoch, aj keď ceny klesnú o 80 či 90 percent. To sú základné chyby. Preto v crypto4me kladieme veľký dôraz na vzdelávanie, a to nielen v oblasti kryptomien, ale finančnej gramotnosti všeobecne. V kontexte starnúcej populácie a štruktúry dôchodkového systému bude investovanie do budúcnosti čoraz dôležitejšie.
Spomínali ste svoju značku crypto4me, ktorá podlieha európskej regulácii MiCA. Čo priniesla táto regulácia bežnému klientovi?
Predovšetkým väčšiu istotu a legitimitu. Ukazuje sa, že veľká časť spoločností poskytujúcich kryptoslužby nedokázala splniť podmienky na získanie licencie. Pre nás to znamená menšiu konkurenciu, no zároveň vyššiu kvalitu medzi tými, ktorí na trhu ostali. Pre klienta to znamená menší chaos – menej neznámych značiek a väčšiu prehľadnosť.
Regulácia pomohla eliminovať pochybné projekty a spoločnosti, ktoré nedokázali fungovať na dostatočnej úrovni. Klienti tak získavajú väčšiu istotu, že ich prostriedky sú v bezpečí. Dôležité je však zdôrazniť, že regulácia neovplyvňuje samotný trh. To, že má spoločnosť licenciu, neznamená, že cena Bitcoinu nemôže klesnúť napríklad o 30 percent. Je potrebné rozlišovať medzi bezpečnosťou služieb a vývojom trhu ako takým.
Ak sa niekto rozhodne investovať do kryptomien a hľadá regulovanú platformu v Európe, čím by sa mal riadiť pri výbere?
Pozeral by som sa na niekoľko vecí. Dôležitá je komunikácia – ideálne v rodnom jazyku klienta, aby mal istotu, že sa v prípade potreby dokáže dorozumieť. Tiež by som overil, či má spoločnosť fyzickú pobočku, kam môže v prípade potreby prísť.
Kľúčová je transparentnosť – kto za spoločnosťou stojí, ako dlho funguje a ako sa prezentuje navonok. Nepozeral by som sa len na štruktúru poplatkov. Odporúčam službu odskúšať v praxi – otvoriť si účet, poslať menšiu sumu a vyskúšať nákup, predaj a výber prostriedkov, ideálne na vlastnú hardvérovú peňaženku. Ak všetko funguje, komunikácia je dobrá a cítite sa komfortne, môžete investovať väčšie sumy.
V poslednej dobe sa viac hovorí o stablecoinoch – digitálnych aktívach zvyčajne naviazaných na euro alebo dolár, ktoré pôsobia ako akoby „bezpečnejšie krypto“. Myslíte si, že je to presné, alebo ide o zjednodušenie?
Záleží na uhle pohľadu. Ak vnímam kryptomeny ako investíciu, tak stablecoin je pre mňa v podstate zbytočný, pretože sleduje hodnotu podkladového aktíva, ako je dolár alebo euro. Môžem si kúpiť napríklad 10 000 USDC za 10 000 dolárov, ale keď sa pozriem na graf, nič výrazné sa nedeje – cena je stabilná.
Stablecoiny majú väčší zmysel ako nástroj na riadenie volatility. Napríklad ak Bitcoin stúpne o 20 percent a ja nechcem vyskladať sa do fiatu, môžem to previesť do stablecoinu a čakať na prípadný pokles, aby som nakúpil späť. Čo sa týka bezpečnosti, technológia je rovnaká ako pri iných kryptomenách – všetko beží na blockchaine. Diskusia dnes smeruje skôr k ich využitiu v rámci digitálnych mien centrálnych bánk, takzvaných CBDC, ako je digitálne euro. Tam však prichádza otázka slobody a kontroly, pretože by išlo o nástroj riadený centrálnou autoritou.
Aký je váš osobný pohľad na koncept digitálnych mien centrálnych bánk?
Osobne nie som fanúšikom digitálneho eura alebo podobných riešení, ktoré by boli plne pod kontrolou centrálnej banky. V takom prípade sa vraciame k systému s prostredníkom, čo je presne to, proti čomu Bitcoin vznikol. Fiat meny sa dnes v podstate vytvárajú „stlačením tlačidla“, zatiaľ čo Bitcoin má presne definovanú ponuku – 21 miliónov jednotiek. To je jeho fundamentálna vlastnosť. Technológia ako taká nie je dobrá ani zlá; záleží na tom, ako sa používa. V prípade CBDC však vidím riziko straty určitého stupňa finančnej slobody.
Keď sa pozriete do budúcnosti, myslíte si, že kryptomeny sa stanú bežnou súčasťou osobných financií, alebo zostanú skôr investičným nástrojom pre menšiu skupinu ľudí?
Podľa dostupných prieskumov väčšina ľudí v súčasnosti vníma kryptomeny skôr ako investíciu než ako prostriedok každodenného platenia. Len malé percento respondentov si dokáže predstaviť, že by kryptomeny používali denne. V krátkodobom horizonte dvoch až troch rokov preto neočakávam, že by sa stali bežným platobným nástrojom. Skôr budú naďalej slúžiť ako investícia, špekulatívne aktívum alebo uchovávateľ hodnoty – najmä v prípade Bitcoinu.
Kde teda vidíte ich hlavný prínos pre bežného užívateľa?
Veľkou výhodou je prenosnosť a absencia sprostredkovateľov. V extrémnej situácii môžete hodnotu v podstate „vziať“ kdekoľvek – teoreticky môžete mať prístup k miliónom eur bez toho, aby o tom niekto vedel alebo to mohol kontrolovať. To s tradičnými finančnými systémami nie je možné. Infraštruktúra však ešte nie je dostatočne rozvinutá na každodenné platby. To sa môže postupne meniť, ale nevidím to ako dominantný scenár v blízkej budúcnosti.
Ako teda podľa vás bude vyzerať úloha kryptomien v nasledujúcich rokoch?
Myslím si, že ich význam bude postupne rásť, najmä vďaka inštitucionálnemu zapojeniu a nástrojom, ako sú spotové ETF. Kryptomeny sa stanú viac známymi širokej verejnosti, ale primárne ako investičný nástroj a uchovávateľ hodnoty. V oblasti každodenných platieb bude ich adopcia pomalšia.
Čítajte viac: crypto4me – Prvá bezpečná cesta ku kryptu s licenciou MiCA
Foto: Archív Miloša Mázora
logo: crypto4me.eu
logo: madisonsix.com
