Bratislava, 17. marca – Regulácia kryptoslužieb v Európe vstupuje do novej fázy. Práve tomu bola venovaná odborná konferencia Kryptoaktíva 2026: Podnikanie, investovanie, dane a regulácia, ktorá sa 12. marca uskutočnila v priestoroch Lab28 v bratislavskej Nivy Tower. Stretnutie právnikov, bankárov, podnikateľov aj expertov pod záštitou spoločnosti Highgate Group ponúklo prehľad o tom, ako sa sektor digitálnych aktív mení po zavedení európskeho rámca MiCA.
Dopoludňajší program sa zameral predovšetkým na právne a daňové otázky spojené s kryptomenami. Diskusia sa venovala aktuálnemu nastaveniu zdaňovania kryptoaktív na Slovensku aj tomu, ako európske nariadenie MiCA zjednocuje pravidlá pre poskytovateľov služieb spojených s kryptoaktívami v celej Európskej únii. Zaznelo tiež, že medzi počtom ľudí, ktorí kryptomeny vlastnia, a tými, ktorí svoje zisky skutočne uvádzajú v daňových priznaniach, existuje výrazný rozdiel. Podľa odhadov digitálne aktíva drží približne niekoľko stoviek tisíc Slovákov, zatiaľ čo príjem z kryptomien priznalo v roku 2024 len približne dvetisíc daňových poplatníkov.
Regulácia v praxi
V popoludňajšom paneli venovanom podnikaniu v prostredí MiCA sa potom do popredia dostali skúsenosti z praxe. Popri právnikoch a zástupcoch bánk v ňom vystúpil aj Miloš Mázor, zakladateľ spoločnosti Madison Six, ktorá patrí medzi prvé subjekty na Slovensku, ktoré získali licenciu podľa európskeho nariadenia MiCA.
Jeho vystúpenie prinieslo do diskusie konkrétny pohľad na to, ako licenčný proces a následná prevádzka firmy vyzerajú v praxi. „Vnímali sme regulované prostredie ako príležitosť. V určitej chvíli nám dávalo zmysel pokúsiť sa zaradiť medzi firmy, ktoré licenciu podľa nových európskych pravidiel získajú,“ uviedol počas panelu.
Podľa neho však samotné získanie licencie neznamená koniec práce. Regulované prostredie prináša dlhodobé nároky na fungovanie spoločnosti, od compliance až po technické zabezpečenie služieb. Madison Six sa preto teraz sústreďuje predovšetkým na stabilný rozvoj v Česku a na Slovensku a postupne aj v rámci Európskej únie. „Na Slovensku už dnes existuje pomerne veľká skupina ľudí, ktorí majú s kryptomenami aspoň základnú skúsenosť, a ten potenciál ďalej rásť je značný. Chceme preto zjednodušiť prístup ku kryptu a fungovať ako vstupná aj výstupná brána pre bežnú verejnosť. Dôležitou súčasťou toho je aj edukácia, pretože mnoho ľudí o kryptomenách počulo, ale zatiaľ sa v nich príliš neorientuje,“ uviedol Mázor.
Banky ako kľúčový partner
Panelová diskusia otvorila aj otázku spolupráce kryptofiriem s bankovým sektorom. Z debaty vyplynulo, že vzťah medzi bankami a digitálnymi aktívami je stále ovplyvnený prísnymi regulačnými požiadavkami, pravidlami v oblasti AML aj internými procesmi jednotlivých finančných inštitúcií.
Miloš Mázor v tejto súvislosti opísal skúsenosť Madison Six pri budovaní bankovej infraštruktúry. „Po získaní licencie sme oslovili banky a predstavili im náš projekt aj to, ako máme nastavené compliance procesy. Klientská prevádzka dnes funguje cez Fio banku a s ďalšími inštitúciami ďalej komunikujeme,“ uviedol.
Diskusia tak pripomenula, že práve banková infraštruktúra zostáva pre kryptofirmy jednou z kľúčových praktických tém a zároveň oblasťou, kde sa vzťah medzi finančným sektorom a digitálnymi aktívami stále vyvíja.
Nová kapitola digitálnych financií
Program konferencie zakončil krst odbornej publikácie venovanej zdaňovaniu a účtovníctvu kryptoaktív. Jej spoluautorom je Peter Varga, partner spoločnosti Highgate Group, ktorý sa konferencie zúčastnil ako diskutujúci, tak aj ako moderátor jednotlivých panelov. „Ak chceme, aby Slovensko zostalo konkurencieschopné v oblasti digitálnych financií, potrebujeme stabilné pravidlá, primerané dane a otvorenejší a svižnejší dialóg medzi štátom, regulátorom a trhom,“ uviedol Varga. Krst knihy tak symbolicky uzavrel deň venovaný hľadaniu jasnejších pravidiel pre rýchlo sa vyvíjajúce odvetvie.
Bratislavské stretnutie zároveň ukázalo, že debata o kryptomenách sa čoraz viac posúva od technologických experimentov k otázkam regulácie, transparentnosti a praktického fungovania trhu. Skúsenosti firiem, ktoré už licenčným procesom podľa európskych pravidiel prešli, sa pritom v podobných diskusiách stávajú dôležitým zdrojom konkrétnych poznatkov pre celý sektor.
